Sviatok svätej Lucii
Lucia sa narodila v 3. storočí v Syrakúzach na Sicílii, v rodine bohatých kresťanov. V mladosti dala sľub, že zasvätí svoj život službe Spasiteľovi. Keď ju neskôr nútili vydať sa za pohanského mládenca, ktorému sa páčili jej krásne oči, nesúhlasila. Oči si vylúpila a poslala mu ich. Zomrela mučeníckou smrťou - kat jej prebodol hrdlo.
Je ťažké povedať, prečo Lucia, ktorú začala cirkev uctievať ako svätú, sa nakoniec stala najväčšou čarodejnicou. Sviatok sv. Lucie v minulosti sprevádzali bohaté zvyky a tradície, ktoré dnes už zapadajú do zabudnutia. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich.
Cesnak nás ochráni pred zlými duchmi. Treba len, aby sme ho dosť zjedli v predvečer Lucie. Alebo spravili cesnakový krížik na čele, brade, sluchách či zápästí.
Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
Nesmelo sa nič dávať ani požičiavať. (hlavne po západe slnka)
V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy, zahalené do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou, mlčky aby ich nespoznali, a vymetali kúty = vyháňali z domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.
Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. V niektorých regiónoch bolo toto očakávanie spojené so strachom, pretože na lístočkoch bolo iba 10 mien. Na jedenástom bola smrť a na dvanástom boli dve strašné slová - stará dievka.
Aj mládenci mali svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Pri výrobe nesmeli použiť nijaké klince. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.
Svätý Mikuláš
Svätý Mikuláš nie je vymyslenou postavou, ale skutočne existoval. Narodil sa okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie. Bol biskupom a jeho dobrota, spravodlivosť a obetavosť mu priniesli veľkú obľubu medzi ľuďmi.
Medzi jeho najznámejší skutok patrí záchrana troch schudobnelých dievčat, ktoré chcel otec poslať do nevestinca. Hovorí sa, že istý boháč mal tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina už nemala čo do úst vložiť, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom svätý Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým peňazí nebolo toľko, že sa všetky tri dievčatá mohli čestne vydať. Pravdepodobne tu sa začína tradícia obdarovávania na sv. Mikuláša.
V Mikulášovom živote sa viac krát opakuje číslo tri - z búrky zachránil 3 námorníkov, k životu vzkriesil 3 zabitých mladíkov, pred smrťou zachránil 3 neprávom odsúdených.
Svätého Mikuláša si zvoli za svojho patróna: deti, rybári, lodníci, zlatníci, lekárnici, voňavkári. V 9. storočí určila cirkev 6.december za sviatok sv. Mikuláša. Sv. Mikulášovi je zasvätených mnoho gréckokatolíckych a pravoslávnych kostolov.
Pôvodne Mikuláš chodil oblečený v biskupskom rúchu, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Neskôr sa mikulášske prestrojenie zmenilo na červený kabát/plášť s červenou čiapkou a na tvári biela dlhá brada.
Mikuláša neodmysliteľne sprevádzajú čert a anjel. Krásny biely anjel dobrým deťom rozdáva sladkosti a ovocie. Pre deti, ktoré neposlúchali má čierny čert pripravené vo vreci uhlie. Deti vítajú Mikuláša krátkymi básničkami a pesničkami, tie bojazlivejšie sa schovávajú mame za chrbát :))
Hore briežkom, dolu briežkom,
zapadajú sane sniežkom.
Na nich svätý Mikuláš,
pri ňom anjel, z neba stráž.
Deti hľadia do oblôčka,
nedočkavé majú očká.
Dobrý strýčku Mikuláš,
pre všetkých dosť darov máš?
Sviatok svätého Štefana
Štefan bol prvým kresťanom zabitým za šírenie Kristovho učenia. Ukameňovali ho Židia okolo roku 31, keď pred nimi vyhlásil Ježiša Krista za Božieho syna a povedal im, že zabili Mesiáša. Vysokopostavení Židia obvinili Štefana z rúhania, vyhnali ho za mesto a bez súdu ukameňovali. On sa počas kameňovania za svojich vrahov modlil. Známa je jeho posledná veta: "Pane, nezapočítaj im tento hriech."
Svätý Štefan mal povesť charizmatického rečníka, kazateľstvo však nebolo jeho hlavnou úlohou. Patril medzi prvých sedem diakonov, čiže pomocníkov dvanástich apoštolov, ktorí s pribúdaním obrátených nestíhali plniť všetky povinnosti. Grécke slovo diakonia znamená služba. Základnou povinnosťou diakonov bolo starať sa o chudobných a chorých a rozdeľovať milodary sirotám a vdovám. Bola to prvá forma cirkevnej sociálnej služby. Dodnes musia byť študenti teológie pred vysvietením za kňaza istý čas diakonmi, čiže pomocníkmi kňazov. Ide o nižší strupeň svätenia, na ktorý sa neviaže povinnosť celibátu. Diakon môže napríklad pochovávať, krstiť a sobášiť, nemôže slúžiť omšu.
Meno Štefan pochádza z gréčtiny a znamená korunovaný, ovenčený. Podľa niektorých dohadov bol Štefan obráteným Grékom. Už v rannej cirkvi sa tešil veľkej úcte, ktorá ešte vzrástla po objavení jeho ostatkov v roku 415 pri Jeruzaleme.
V našom regióne je sviatok svätého Štefana dňom návštev, vinšovania, koledovania a zábavy. Vzhľadom na pôstny charakter Adventu vystupuje v tento deň do popredia uvoľnenosť a radosť. Popoludní sa na dedinách zvykli hrávať divadlá, večer patril tradičným svätoštefanským zábavám.
